English
Slovenčina
Arborétum Borová hora sa nachádza v povodí stredného Hrona, medzi 48°35´42´´až 48°36´06´´ severnej zemepisnej šírky a 19°07´58´´až 19°10´00´´ východnej zemepisnej dĺžky. Rozprestiera sa na juhozápadných výbežkoch Zvolenskej pahorkatiny, ktorá je jednou z geomorfologických jednotiek Zvolenskej panvy, orografického celku Zvolenská kotlina. Územie má charakter pahorkatiny s rozpätím nadmorských výšok od 291 m do 377 m.
Z klimatického hľadiska Arborétum Borová hora patrí do teplej oblasti, okrsku teplého, mierne vlhkého s chladnou zimou. Základné klimatické charakteristiky podľa dlhodobých priemerov, zistených z hodnôt meraných priamo v arboréte v rokoch 1978 – 2004 sú nasledovné: priemerná ročná teplota +8,8 °C, priemerná teplota vo vegetačnom období +15,6 °C, priemerný ročný úhrn zrážok 640 mm, priemerný úhrn zrážok vo vegetačnom období 399 mm (Lukáčik a kol. 2005).
Z priemerných meteorologických charakteristík za roky 2005 – 2014 vyplynulo, že za uvedených 10 rokov sa priemerná ročná teplota zvýšila o 0,6o C, vo vegetačnom období o 0,7o C a priemerný úhrn zrážok o 12,2 mm. Naopak, znížil sa priemerný úhrn zrážok vo vegetačnom období o 21,4 mm oproti priemerným hodnotám za roky 1978 – 2004 (Sarvašová 2015).
Maximálna teplota vzduchu +37,3° C bola v arboréte nameraná 18. júla 2007, minimálna teplota vzduchu -27,1° C 8. januára 1985 (www.tuzvo.sk, regionálne meteorologické stanice).
Z pedologického prieskumu územia Arboréta Borová hora vyplynulo, že hlavným pôdotvorným substrátom sú svahoviny tufitického materiálu. V západnej a severozápadnej časti sú to travertíny alebo svahoviny travertínov s prímesou spraše, alebo kremitých štrkov, v severnej, rovinatej časti tvoria pôdotvorné substráty prevažne strednozrnné náplavy rieky Hron.
Dôsledkom variability pôdotvorných substrátov sa na ploche arboréta vyvinula pestrá mozaikovitá pôdna prikrývka, ktorú reprezentujú rôzne druhy pararendzín, kambizeme a luvizeme, menšie plochy zaberajú aj fluvizeme a gleje. Pararendziny sú zastúpené najmä v západnej a severozápadnej časti arboréta, vytvorili sa z travertínu, zmiešaných svahovín travertínu alebo sprašového a tufitického materiálu. Na svahovinách tufitického materiálu s prímesou sprašovej hliny, prípadne kremitých štrkov sa vytvorili kambizeme a luvizeme. Fluvizeme sa vytvorili Na aluviálnych náplavoch rieky Hron sa vytvorili fluvizeme a na menších zamokrených plochách gleje (Obr 1974 ex Lukáčik a kol. 2015).
Výsledky floristického výskumu v arboréte poukázali na výskyt viac ako 300 taxónov pôvodných cievnatých rastlín. Väčšina z nich sú rastliny lúčnych biotopov, niektoré patria k biotopom fragmentálnych zbytkov lesných spoločenstiev. Na suchých stanovištiach, orientovaných prevažne juhozápadne sú zachované zvyšky pôvodných drieňových dúbrav.
Pri podrobnom mykologickom prieskume bolo zaznamenaných takmer 600 druhov makromyčetov.
Aj fauna arboréta je vzhľadom k členitosti terénu a s tým súvisiacimi rozdielnymi podmienkami prostredia bohatá a pestrá. Na jeho území bol zaznamenaný výskyt 118 druhov vtákov a viacerých druhov obojživelníkov, plazov a cicavcov.
Pridané: Ing. Mariana Jakubisová, PhD. 09/14/2017 - 13:06